Kráľ Záhoria - Skalica 2011

Autor: Martin Neradovič | 30.4.2011 o 10:13 | (upravené 30.4.2011 o 20:27) Karma článku: 3,34 | Prečítané:  651x

V rekreačnej oblasti Zlatnícka dolina pri Skalici sa v sobotu 23.4. 2011 konal 3. ročník MTB maratónu Connondale Kráľ Záhoria. Počasie nám prialo už od rána a to naznačovalo, že nás čaká krásny športový deň.

Pri príchode do Skalickej Zlatníckej doliny nás organizátori čakali na ceste a navigovali na parkovisko hneď vedľa štartu, takže sme to nemali ďaleko na prezentáciu. Prvé pozitívum. Prezentácia bola asi 50m a „odprezentovaný“ sme boli hneď. Druhé pozitívum. Mali sme kopec času rozložiť sa na lúke pod parkoviskom a rozohriať sa futbalovým zápasom s našim nezbedníkom. Ja som mal čas, išiel som až do druhého kola.

 

Dedko sa išiel prezliecť a trošku rozjazdiť,  aby sa mohol plný síl postaviť o 11.00 na štart. Štart bol nezvyčajne dolu kopcom. Tretie pozitívum. Ako prvá mala ísť motorka usporiadateľa , ale po štartovom výstrele zostala zakliesnená medzi súťaže chtivými jazdcami. A tak to po niekoľkých metroch vzdal. My sme zostali na štarte a išli sme obzrieť stánky s výživou a oblečením. Asi po troch – štyroch minútach už vyhlasovali, že sa na trať majú dostaviť lekári. Vraj hromadný pád, ktorému sa otec vyhol len tak-tak. To som sa dozvedel až potom. Nejaký nešťastník mu narazil do zadného kolesa pri kolízií, no našťastie sa to zaobišlo bez zbytočného pádu. Asi po hodinke som sa išiel aj ja pripraviť.

 

Postavil som sa na stanovisko na odovzdávanie štafiet. Ako prvý prišiel Hertl ml. a odovzdal štafetu svojmu otcovi. Potom dlho nič. Potom ďalší mladí český junáci a ďalší a ďalší ... ja som len čakal a čakal. Do druhého kola išiel Andrej (kolega z ulice ) a vravel, že museli dávať prvú pomoc nejakému nešťastníkovi, ktorý nezvládol náročný terén. Samozrejme postrašil náročnosťou terénu :D. To Vám na sile veľmi nepridá. Čakal som,  až po hodinke a trištvrte som zbadal „kolečkársky“ dres. Výmena čipu a ide sa. Organizátor hľadá čip a čipu nikde. A to takmer ocinovi uštikol magnet od tachometra. „Kde je čip? Si ho stratil na trati?“ :hovorím. „Asi?“: hovorí otec zadychčane. A čo teraz? V tej chvíli už beží pán z časomiery a nesie náš čip, že vraj ho niekto našiel na trati. Super! Čip nahodený a môžem vyraziť.

 

Prvé stúpanie - samí asfalt. 9km len asfalt a kamene. No čo už, pustil som sa do boja. Začal som predbiehať jazdcov z 50 km trate až som sa dostal na koniec stúpania. Keby predo mnou neboli ani neviem kade mám ísť. Šípky na ceste tak každé dva - tri kilometre, žiadny „regulovčík“, žiadna „fáborka“. Nič! Tak to bolo aj v lese. Na zemi rozjazdené šípky, ktoré nebolo takmer vidieť. Dával som si veľký pozor, aby som nezablúdil. V prvom zjazde to bolo dosť nebezpečné. Úzky, hrboľatý chodník a po ľavej strane obrovský výmoľ. Tam keby som sa trafil, tak to asi nerozchodím. Myslel som si, že prechod na lúku bude super, ale mýlil som sa. Na lúke sa to dalo pustiť, ale musel som byť stále v strehu. Potom opäť krátke stúpanie lesom až na asfaltku. Krátky zjazd a šup ho do lesa, opäť do náročného stúpania, kde sa mi podarilo predbehnúť pár jazdcov z dlhej trate. Nasledoval parádny zjazd po singloch, ktorý som si vychutnal. To bolo z celej trate asi najlepšie. Pred cieľom bol dosť výživný prejazd potokom a posledné stúpanie do cieľa. Ale tu už som mal opäť perfektné „kolečkárske“ zázemie, ktoré bolo počuť široko-ďaleko. Cieľ.

 

Čas 3:16 nás posunul na deviate miesto v kategórií bez rozdielu veku a pohlavia. Guláš v cieli bol dobrý, chlebík čerstvý. Štvrté pozitívum. Organizátor vyhlasoval, že v tombole je 60 cien, tešili sme sa na šťastie ktoré sa usmeje na nás ... z tých 60-tich cien rozdali asi 25 trdelníkov, podotýkam že Skalických!! Keď hlásil posledný trdelník, vydýchli sme si a čakali sme hodnotnejšie ceny. Zrejme sme rozmaznaný z  bratislavských maratónov a očakávali sme niečo hodnotnejšie. Nestalo sa. Ponožky, kompresné podkolienky a energetické drinky. Nič sme si z tomboly neodniesli. Ešte aj tričko – pamätné, som si musel kúpiť  a v prezentačnej taške som mal len pozvánky na ďalšie podujatia. Ale nebuďme náročný. To nie je dobre. Štartujeme auto a naberáme smer Stupava...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?