MAKADO 2011, alebo ako sme si domov priniesli „krumpolky“

Autor: Martin Neradovič | 16.5.2011 o 13:14 | (upravené 16.5.2011 o 14:29) Karma článku: 3,49 | Prečítané:  977x

MAKADO - MAlé KArpatské DObrodružstvo je bodovacia súťaž dvojíc v orientačnej cyklistike. Po vynechanom minulom ročníku z dôvodu ochorenia, ktoré ma postihlo tesne pred závodom, sme sa na tento ročník obzvlášť tešili. Tohtoročný závod sa konal výnimočne v máji. O to bola naša radosť väčšia, nemuseli sme čakať až do septembra, kedy bol obvyklý termín tohto podujatia. Prípravu na závod som zahájil s ocinom už vo štvrtok, kedy sme začali podrobne študovať mapu Malých Karpát. Po hodinke hladenia do mapy sme mali  taktiku dohodnutú, už to mohlo zmeniť len bodovanie kontrolných stanovísk. V piatok sme sa pustili do kontroly našich bikov, aby nás náhodou technika nezradila niekde na ceste za hľadanými kontrolami.  Všetko bolo v najväčšom poriadku a my sme boli kompletne pripravený na sobotňajšie zápolenie. Hor sa do toho Neradovičovci!

 

Vstávali sme do zamračeného sobotného rána.  Predpoveď počasia bola priaznivá, pršať by dnes nemalo. Nabalil som si všetky druhy oblečenia, aby ma náhodou počasie neprekvapilo, v lese je to nevyspytateľné. Naložili sme biky a vyrazili na bratislavskú Kolibu, kde bol štart. Cestou sme ešte riešili stratégiu a dohadovali sme sa, čo by bolo najlepšie. V centre pretekov to žilo vo veľkom štýle. Naši tímový kolegovia z MTB Kolečka už pripravovali svojich tátošov na štart. Jožko, Katka, Renátka a Peter. S Jožkom opäť jemné podpichovanie pred štartom, ktoré mi vždy pomôže a motivuje ma. Prezentácia bola v blízkosti parkoviska, išli sme si po mapu a mapník, ktorý sme sa tento rok rozhodli využiť.  Z prezentačky nás poslali pre spomínaný mapník, kde bol evidentne najväčší frmol. Vybral som „autopilot". Dúfam že to pomôže a bude navigovať sám. Medzi tým ako sme sa prezliekali som uvidel naše dve mužsko - ženské dvojice vyrážajúce do boja. Náš štart bol naplánovaný na 10.30 hod. V bufete na lavičke sme vytiahli fixky rôznych farieb a začali si kresliť. Hovorím si: „ prípravu máme dobrú, nič nás nemôže prekvapiť". Presunuli sme sa do štartovacej zóny, kde sme museli odložiť oba bicykle a čakali sme na povel, aby sme si mohli zobrať papierik s bodovými hodnotami kontrolných stanovísk. Tu sme stretli našu ženskú Kolečkársku jednotku Janku. Prekvapene sme sa jej pýtali, či aj ona ide súťažiť, vysvetlila nám, že organizátor vytvoril nesúťažnú kategóriu jednotlivcov.

 

Do štartu zostáva len niekoľko sekúnd, pred nami pobehovali organizátorky s papierikmi, na ktorých boli bodové hodnoty kontrolných stanovísk. ŠTART. Ja sa vrhám po papierik a nasadáme na bike. V bufete na lavičke zapisujeme bodové hodnoty do mapy a vyrážame. Prvá kontrola je na sedembojárskom singli (aspoň dúfam že sa to tam tak volá ) a my sa spúšťame dole z Koliby na tento singlík. Po chvíľke prichádzame k lampiónu s číslom 142 a zisťujeme, že sme zle. Vrátime sa? Nie, veď to je len 10 bodová kontrola. Nevadí. Ideme ďalej. Dobiehajú nás dvojice a s nimi sa spúšťame šotolinovou cestou po žltej značke na Peknú cestu. Cestou sme cvakli úspešne prvú kontrolu a po peknom zjazde nás čaká stúpanie po asfaltovej ceste. K druhej kontrole sme sa dostali odbočkou z modrej turistickej značky. Bolo nás tu viacej, takže nebolo ťažké nájsť ďalšie stanovisko a spokojne vyrážame smerom na Malú Baňu. Cestou berieme ďalšiu kontrolu, čo nás veľmi teší. Začiatok nie je zlý. Asfaltové cesty sú celkom rýchle a my máme pomaly hodinku cesty zasebou. Račianskou časovkou sa dostávame na Vypálenisko a chystáme sa zobrať kontrolu pri Pánovej lúke. Podarilo sa! Vraciame sa na asfaltku a mierime k Bielemu krížu. Pri pomníku na žltej značke pod Bielim krížom úspešne nájdeme lampión, nič nám nebráni vyraziť ďalej. Pri Jurskom jazere sme bez problémov cvakli lístok a pekným zjazdom sme sa dostali až pod Salaš. Víkendový párik na prechádzke na nás udivene pozeral, nedivím sa, dvaja blázni s čudom na riadidlách trepú niečo o kontrole a vrstevniciach. Vedeli sme,  že keď zídeme dole po modrej zo Salaša, budeme musieť vyšliapať naspäť kopec hore na lúku. Toto stanovisko sme evidentne navštívili ako prvý, aspoň to naznačovala stopa v tráve. Neboli sme si ale 100% istý, či sme správne. Lampión bol dobre schovaný a tak, keď sme ho zbadali, veľmi sme sa potešili, že sme nešli nadarmo. Ďalšie dve kontroly nám sľubovali 90 bodov a mi „nažhavený" sme išli po ne. Porada pod kopcom a hor sa hľadať. Kopec to bol riadny, cesta rozbitá, ale 90 bodov je 90 bodov. A tak si šliapeme až hore k vrcholovej tyči. Aj som troška potlačil. Mal som toho dosť. Hľadám, obzerám sa a kontrola nikde. Asi ju niekto ukradol, napadlo mi ako prvé. Hľadám papieriky, na ktoré nás upozornil organizátor, ak by sa také niečo stalo, ale papierikov nikde. Asi sme zle. Opäť porada pri mape a schádzame dole na križovatku. Posúvame sa o 200 m ďalej, aby sme si ten istý kopec vyšliapali ešte raz. Vôbec som to tam nepoznal. Našťastie úspešne. Oba lampióny sme našli a s dobrým pocitom ideme ďalej. Stratili sme tu približne 20 minút. Škoda.

 

Po asfaltovej ceste pokračujeme ku kopcu Ostrovec, kde je pri stĺpe ďalšie stanovisko. Tu sme sa rozhodli dať menšiu pauzu a vyťahujeme z batohu horalky, dávam si hneď dve. Ostrovec zvládnutý na jednotku a príjemný zjazd na žltú značku k Suchému potoku. Cestou stretáme bežcov s číslom MAKADA na hrudi. Klobúk dole,  pomyslel som si. Ja som mal toho plné zuby aj na bicykli, nieto behom.  Naberáme smer Červený domček. Na lúke nás čakalo bielo-oranžové čudo, cvikám bodovaciu kartičku a ideme ďalej. Pri Červenom domčeku stretáme Janku, zdravíme sa a krátkym zjazdom pokračujeme k ďalšiemu stanovisku, ktoré sa nachádza v oblasti Kameneč pri krmeľcoch. Tuto som to poznal. Boli sme tu v zime na výjazde. Vraciame sa späť k Červenému domčeku a po modrej turistickej značke berieme najvyššiu hodnotu, aká sa dala nazbierať (70 bodov). Asfaltovým zjazdom schádzame Pod Kamenný vŕšok, na prvej odbočke vpravo vchádzame opäť do lesa, kde nás čaká ďalšie vysoké číslo. Sme v Stupave a hodinky ukazujú 1:45 hod. do konca. Musíme pridať, aby sme stihli prísť v časovom limite. Pri Jánošíkovom rybníku razíme body do kartičky a nepríjemným stúpaním tlačíme bicykle smerom na žltú značku.  Tu na nás oboch prišla kríza. Všetko nás začalo bolieť - ruky, nohy, chrbát... Mali sme toho už dosť. Komorným tempom sme po žltej značke prišli na Klčovanice a začali sme hľadať kontrolu s 50 bodami. Úspešne! Krátkym zjazdom, ktorý  nám dodal trocha síl sme sa dostali až na cestu, ktorá nás doviedla na Malý Slavín. Tu bolo v blízkosti ďalšie stanovisko, ale ako sme na seba pozreli ani jednému z nás sa po ňu nechcelo, čo bola chyba, no to sme sa dozvedeli až neskôr. Asfaltovou cestou sme sa spustili až ku Snežienke a odtiaľ sme pomalým tempom stúpali nahor. Mali sme 35 minút času. EŠTE!! Keby sme na ten Malinský vrch pre tú kontrolu vyšli štvornožky, stále by sme stihli prísť do cieľa včas. Ale šport nie je o „KEBY". Cieľom sme prešli 8 minút pred koncom časového limitu. Vtedy sme sa ešte tešili, lebo sme v tabuľke boli priebežne na 3. mieste, už chýbal výsledok iba jednému družstvu. Tomu víťaznému! My sme nazbierali 580 bodov, zavládla naša spokojnosť. Pred dvomi rokmi to bolo 200. Sklamanie prišlo až keď sledujeme vyhlasovanie výsledkov, 3. miesto nám ušlo len o vlások. Možno nabudúce!

 

Akcia to bola vydarená. V priestore cieľa sa veselo opekalo, pilo limetkové pivko. Všetko zabezpečil organizátor, za čo mu patrí veľká vďaka. Pri tombole začalo intenzívne pršať. Ale podaktorým sa oplatilo čakať. Renátka s Petrom odchádzali s taškami plnými dobrôt a náš Jožko si odniesol hlavnú výhru. Horský bicykel značky KELLYS. Ešte raz dodatočne gratulujem. My dvaja s ocinom sme akurát dobre zmokli, napriek tomu sa tešíme na ďalší ročník!

 

Galéria od Kristínky

 

Mapa

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?