Dlhá Gašparova baba

Autor: Martin Neradovič | 23.5.2011 o 11:43 | (upravené 23.5.2011 o 11:57) Karma článku: 4,36 | Prečítané:  950x

Keď som sa v pondelok prihlasoval na Medzinárodné majstrovstvá SR v orientačnej cyklistike, ani vo sne by ma nenapadlo, aká ťažká môže byť kategória M21-. Pýtal som sa sám seba,  prečo by som mal ísť kondičnú. Je čas vyskúšať kategóriu elite. A tak som sa po dohovore s pánom Méderom  prihlásil.  Neváhal som a ihneď som volal pani Královej, či by mi nebola ochotná požičať mapník. Samozrejme bola zlatá a ubezpečila ma, že niečo prinesie. Super, hovorím si, už len čakať na víkend.

 

V sobotu bol štart prvého pretekára plánovaný na dvanástu hodinu. Štartovalo sa v minútových intervaloch,  ja som bol na pláne v dvanástej minúte -  12:12. „To nemôže dopadnúť zle" : hovorím si. Martinko s babkou povzbudzujú na štarte a ja vchádzam do poslednej zóny, beriem mapu M21- a tlačím ju do mapníka. Pozerám do toho a prepočítavam. O 30 sekúnd štart! Kam to mám ísť?? Aha, asi sem. GPS v hlave mám zapnuté - vyrážam naprieč devätnástim kontrolám. Babka sa ma ešte v rýchlosti pýta, kedy plánujem prísť a ja sebavedomo odvetím, že do hodinky a štvrť. To som ale netušil, čo ma čaká. Štart odpálim z parkoviska hore na Babe a mierim po červenej k prvej kontrole. Mala by byť v pravo. Šliapem do prvého kopca a pravidelne sa obzerám, aby som náhodou neprehliadol prvý bod. Odbáčam s cesty. V diaľke vidím cyklistu s mapníkom a rútim sa za ním. Kontrola 45. Pozerám do mapy a uvedomujem si, že som zle. Ach jaj. Prepočítavam... Otáčam to a vraciam sa späť po červenej aby som našiel prvý bod.  Hľadím do mapy a v diaľke vidím, ako súper vybehol z lesa. Asi bol pri kontrole. A bol! Prvá za mnou. Teším sa! Druhú kontrolu nebolo ťažké nájsť, bola vzdialená len pár metrov a ja sa spúšťam ostrím zjazdom k bodu tri, ktorý mám po ceste a nemôžem ho prehliadnuť. Úspešne. Ako mi to dobre ide, chválim sa. Kontrola 4 bola umiestnená pomerne blízko, no výživne do kopca. Nevadí, takých kopcov som už vyšliapal, hovorím si. Opäť úspech a ja sa krátkym zjazdom púšťam dole, prechádzam cez potok a opäť kopec. Nevadí! Hor sa ku kontrole 5. Stretávam sa so súťažiacim z VAZKY Bratislava a hľadáme spolu. Bolo to dosť náročné, napokon som ju nenašiel ja, ale môj spolubojovník. Ako mi to dobre ide! Ku kontrole 6 opäť stúpam hore po modrej a na prvej odbočke idem vľavo. Na peknej čistinke vidím kontrolu. Bod sedem je vzdialený neobvykle ďaleko. Púšťam sa do boja a vychutnávam si zjazd, síce kamenistý ale aspoň niečo. Odbáčam do húštiny a opäť výšlap. Dávam ho, v diaľke vidím lampiónik. Super! Na chodníku plno konárov, radšej tlačím dole aj hore kopčekom. A teraz ako??

 

Hladím do mapy, vymýšľam taktiku. Tadiaľto alebo tadiaľto? V mape vidím naznačený chodník a skúšam ho hľadať. Nedarí sa! Rozhodol som sa spustiť to lesom dole briežkom. A to bola chyba. Z príjemného lesíka sa zrazu predo mnou objavila džungľa, ktorá tak prudko klesala, že bike ma ťahal dole. Hustý mladý bukový les. Riadidlá sa mi zachytávali o mladé stromčeky, pedále taktiež. Po chvíli si uvedomujem, že ani neviem kde som. Ale schádzam dole, šmýkam sa, bike ma ťahá dole. Kedy to skončí?? Kde to som? Kade sa dostanem naspäť. Nadávky a hromženie lietajú lesom. Ani tá prostá lesná zver by sa tadiaľto nepustila, no ja sa tadeto musím trepať. Chyba! Zrazu v diaľke počujem potôčik. Hladím do mapy. To bude asi tuto, hovorím si a predieram sa tou džungľou. Potôčik, ochladzujem doráňané nohy a vzdávam to, idem na štart najbližšou cestou. Asi bude najlepšie keď pôjdem popri potoku. Snáď niekam prídem. Zrazu prišlo prekvapenie! Čo v diaľke nevidím? Kontrola číslo 8, som správne! Prikladám čip a hor sa ku kontrole deväť. Nevzdávam to, idem ďalej! V okolí pozbieram ešte dve kontroly a uháňam k dvanástke. Pozerám do mapy a hovorím si, že týmto výmoľom vyšliapem hore na cestičku, spustím to a trinástka je moja. A tak šliapem hore kopcom a potom dolu kopcom. Skratka. Elektrické vedenie? Na mape nie je. Asi naňho zabudli. Asfaltka? Na tú by asi nezabudli. Prepočítavam.... Tu som už dnes bol?! Ach jaj, bol. Zase asfaltka a ja to neriskujem a šliapem po nej k bodu trinásť. Nevadí, dnes už ma nič neprekvapí.  14 kontrola bola blízko tej osudovej siedmej, takže tú som zvládol bez problémov. Pätnástu taktiež, lebo pri tej som bol ako pri prvej. Ako ľahko to ide. Uvedomujem si, že už dlhšiu dobu idem sám, nestretávam nikoho. Ďalšie dva body som našiel pomerne ľahko, ale v takom komornom tempe. Už som mal dosť. Od kontroly 17 prechádzam lesíkom. Už opatrne, aby som sa pred cieľom nestratil. Predposledné stanovisko pod vlekom.  Hľadám ho najprv vizuálne, aby som sa nemusel nadarmo spúšťať niekam, odkiaľ budem musieť isť naspäť hore. Vidím ho a aj fotograf, ktorý mi pred tým spravil foto mi kývnutím hlavy naznačuje, že je to kontrola ktorú hľadám. Devätnástka je po ceste a CIEĽ.

 

Moja prvá otázka v cieli bola, či čakajú iba na mňa... odpoveď ma potešila. Ešte sedem pretekárov bolo za mnou. Prikladám čip do čítačky, aby mi neskôr povedali, že som skončil na 8. mieste. Poslednom mieste v kategórií M21-. Nevadí, hovorím si. Babka mi mierne naznačuje, že hodinka ubehla už pred hodinkou a pol. Zlý odhad... Neskôr som skonštatoval, že kam sa hrabú maratóny. S prstom v nose o pol noci. Orientačná cyklistika, to je to pravé orechové na kondičku. Balíme veci a zamýšľam sa nad tým, ako zvládnem ďalšie kolo v nedeľu. Snáď to bude lepšie...

 

Galéria Sportreport.sk

Výsledky

Mapa

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?