5. kolo Slovenského pohára v orientačnej cyklistike

Autor: Martin Neradovič | 24.5.2011 o 8:09 | (upravené 25.5.2011 o 6:16) Karma článku: 1,87 | Prečítané:  248x

Nedeľňajšie piate kolo SP sa konalo opäť na Pezinskej babe. Po sobotňajšej večernej búrke sa terén určite o niečo zhoršil,  čo ma neodradilo, taktiež ani sobotný „boj o život". Dnes ma už nič nemôže prekvapiť. Trať je kratšia, budem sa vyhýbať pobiehaniu lesom, pôjdem len po lesných cestičkách a  vyhnem sa lesným húštinám. Štart je na opačnom konci parkoviska a ja štartujem o 10:16 hod.

Chlapec na štarte volá prvého pretekára,  ja sa pomaly presúvam bližšie k štartovaciemu koridoru. Prvý pretekár to spúšťa dole zjazdovkou. Aká paráda. Zo začiatku hneď dolu kopcom. Čo by sme si mohli viacej želať. Ako tak čakám počúvam ľudí okolo seba  upozorňujúcich sa navzájom, aby neprešvihli prvú kontrolu v strede zjazdovky. Výborne, dám si pozor. Prechádzam koridorom, beriem mapu a štartujem. Zjazdovka je strmšia ako som si myslel a mám čo robiť aby som to ubrzdil. Pred koncom zjazdu si uvedomujem, že hovorili niečo o strede. Hups. Asi som to prešvihol. A tak tlačím bike hore zjazdovkou. Pri vstupe do lesa mi dohovára starší pánko: „Kde máš uši, kričal som na teba! Teraz si zbytočne tlačil"!  Nevadí! Kontrola zdolaná a ja si teraz  môžem zjazd vychutnať ešte raz. V okolí beriem ešte tri kontroly. „Ako to dnes ide rýchlo", pomyslím si. Super. Spúšťam sa rozbitou asfaltkou k bodu 5. Tadiaľto! Tadiaľto??? Čo sa zbláznili? Tých, čo už ťahal vlek hore na kopec určite vedia o čom hovorím. No nič, nebol som v tom sám, vedľa som mal kolegu, ktorý štartoval po mne. Takže bike na chrbát a hor sa do kopca. Po pár metroch som už fučal ako lokomotíva, ale bike zostával na chrbte. Spolubojovník tlačil. Nepozerám sa pred seba, aby som nevidel tú „stojku". Vlastne to nebola „stojka" ale „stojisko"! V troch štvrtinách už tlačím bike pred sebou. A nemalo to konca kraja. V polovici vidím kontrolu, prikladám čip, pijem a idem ďalej.

 

Je teplo. Po vrstevnici na dosť rozbitej lesnej ceste predbieham pretekára a o pár metrov to spúšťam dole ku kontrole číslo 6. Na ceste k sedmičke ma predbiehajú dvaja pretekári, snažím sa ísť za nimi. Vyzerajú skúsenejší a tak aj bolo. Pomohli mi nájsť dve kontroly. Mám pocit, že to dnes ide relatívne hladko. K deviatke sa rútim krátkym výšlapom, hneď to spúšťam naspäť na chodník a pýtam sa okoloidúcich turistov, kam tí borci išli. „Doprava, doprava",  kričali mi . Tak idem aj ja. Tušil som , že si to budem musieť vyšliapať naspäť hore, ale čo už. Ku kontrole desať som sa dostal pomerne ľahko, mierim na miesto mne dobre známe zo včera. Zjazd na 11 kontrolu je kamenistí. Nevadí, hlavne že to ide dolu kopcom. Predbiehajú ma ďalší dvaja pretekári a volajú ma do partie. Nenechal som sa zlákať, idem si vo svojom tempe. Opäť sa musím vrátiť o uličku ďalej, aby som peknou lesnou cestičkou prišiel ku kontrole 12. Jáááj, ako to dnes ide dobre. Pre 13 kontrolu si musím ísť opäť na zjazdovku. Bol som tam rýchlo, som už ostrieľaný. Pozerám dole zjazdovkou, z toho pohľadu mi je zle. Vrchol kopca je v nedohľadne... Nevyjazdeným chodníčkom som vyrazil k ďalšiemu stanovisku. Pekne po mäkkom. Úspešne. Pokračujem ďalej a uvedomujem si, že za bežných okolností by ma sem nikto nedostal. Skratkou cez les na modrú značku. Tu som mal zase chvíľu pevnú zem pod nohami. Kontrola 15 je zašitá v lese a ja zase nepoučiteľne hľadám skratku. Chvíľu mi trvalo kým som sa zorientoval, ale bol som správne a predo mnou v diaľke vidím lampión. Bežím k nemu. Bežím, lebo som zase niekde v húštine zapletený. Výmoľom to spúšťam na turistický chodník a pomaličky si to šliapem hore. 16 kontrola je už na ceste k cieľu. Prikladám čip a ja pokračujem po červenej značke smerom na Babu. Posledné dva body boli blízko seba a mne už nič nebráni aby som sa spustil do cieľa.

 

Dnes to bolo o čosi lepšie ako včera. Síce som bol medzi „profíkmi" opäť posledný, ale pri tom istom počte kontrol som trasu zvládol o hodinu a 10 minút skôr. Je pravdou, že táto trať bola o niečo kratšia, ale náročná bola dostatočne. „Sánka dolu šéfe„ hovorím si a mierim do centra pretekov, kde ma už čakala rodinka. Nenajazdil som veľa kilometrov v priebehu víkendu, no oba dni mi dali poriadne zabrať. Ak bude možnosť, určite sa opäť zúčastním. Bol to príjemný orientačný víkend, vďaka zaň patrí najmä organizátorom.

 

Galéria od Kristínky

Mapa

Výsledky

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?